História obcí na Spiši.
Región Spiš úvod
Región Spiša sa rozprestiera v Košickom kraji na území dnešných okresov Spišská Nová Ves, Gelnica, Levoča, Kežmarok, Stará Ľubovňa, ktorými pretekajú rieky Hornád, Hnilec, Dunajec a Poprad. Na severe územia tohto regiónu sa nachádzajú Levočské vrchy, na juhu Volovské vrchy a na východe Národný park Slovenský raj.
Spišský hrad je rozlohou (4 ha) jeden z najväčších hradov v strednej Európe, Krajinný celok Spišský hrad a pamiatky jeho okolia - Spišská kapitula, mestská pamiatková zóna Spišské Podhradie, drevený Kostol sv. Ducha v Žehre a cenné prírodné územia - travertínové kopy: Dreveník, Ostrá hora, Sobotisko, Pažica a Sivá Brada sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1286. Obec v stredoveku patrila k stolici desiatich spišských kopijníkov. Obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom. Zachoval sa tu rímsko-katolícky kostol, pôvodne gotický z polovice 14. stor., neskôr upravovaný. Súčasťou mobiliáru kostola je krídlový oltár s pôvodnými tabuľovými maľbami súvisiacimi s maliarskou dielňou pracujúcou koncom 15. stor. v Spišskej Kapitule a gotické polychrómované plastiky zo 14. stor.
Arnutovce
Nachádzajú sa v okrese Spišská Nová Ves (SNV), v nadmorskej výške 530 m.n.m, 8 km na SZ od SNV. Obec vznikla v druhej polovici 12.stor. Pôvodný názov dediny bol Malé Tomášovce. Roku 1340 sa uvádza jej dnešné meno podľa majiteľa časti obce Arnolda. Od roku 1366 patrila kartuziánskemu kláštoru na Skale útočišťa.
Ide poľnohospodársku obec typu cestnej potočnej dediny s nepravidelnou zástavbou. Prevažná väčšina zástavby je z prvej polovice 19.stor., domy sú murované trojpriestorové, strechy sedlové s murovanými štítmi, malými valbičkami, krytina tvrdá, stavby podmurované alebo podpivničené. Hospodárske budovy sú radené hĺbkove v otvorených dvoroch. Ojedinele i zrubové trojpriestorové domy so sedlovými strechami, doskovým štítom, podlomenicou, kabrincom a hálkou pod šindľom (z konca 19.stor.). V obci sú roztratené murované a zrubové sypance a studne na rumpál, kryté sedlovými strieškami. Na obvode obce sú stodoly zrubovej a stĺpikovej konštrukcie.
Katolícky kostol sv. Heleny je gotický postavený na začiatku 15.stor. Presbytérium s päťbokým uzáverom je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou klinovej profilácie. V druhej polovici 16.stor. bola pristavaná veža, v 18.stor. prestavaná a zvýšená pod omietkou. Má renesančnú sgrafitovú nárožnú bosáž. Sakristia je zaklenutá kláštornou klenbou. Hlavný oltár je pseudogotický z konca 19.stor., oltár P. Márie je krídlový, gotický asi z roku 1485. Oltár sv. Šebestiána je rokokový asi z rokov 1770 - 1780 uprostred s fragmentom gotického maľovaného krídla, znázorňujúcim martýrium sv. Šebastiána, po oboch stranách tabernákula sú sochy cherubínov, neskorobarokové z bývalého hlavného oltára z druhej polovice 18.stor. Voľný obraz sv. Jána Nepomuckého je barokový z druhej polovice 19.stor.
Poľnohospodárska obec, jej obyvatelia sa zaoberali chovom oviec. Založená bola po roku 1330, písomne doložená z r. 1366. Patrila panstvu Torysa, v 15. stor. panstvu Plaveč. Novovybudovaná bola po požiari v r. 1959, ktorý ju zničil . Každoročne sa tu v júni koná festival ukrajinských folklórnych súborov. Bajerovce sú známe aj tromi minerálnymi prameňmi.
Baldovce
Nachádzajú sa na východnom Slovensku, v severnej časti Hornádskej kotliny, v okrese Spišská Nová Ves, v nadmorskej výške 440 metrov n. m., 14 km na JJV od Levoče. Vznikli pravdepodobne v poslednej tretine 13.stor. Zmienka je v listine kráľa Karola Róberta z roku 1314. Roku 1317 boli zahrnuté v saskom privilégiu ako Villa Henrici iudicis et Echardi. Do zrušenia poddanstva patrila táto obec k domíniu spišského hradu. V obci sú známe kúpele s minerálnymi prameňmi.
Ulicová zástavba. Katolícky kostol sv. Anny, barokový z roku 1761, roku 1798 zväčšený, neskoršie upravovaný. Obdĺžny priestor s polkruhovým uzáverom, strop rovný. Na priečelí murovaný štít a nadstavaná zvonička, zakončená kupolou. Fasády sú hladké. Okolo kostola je múr so sedlovou strechou. Hlavný oltár sv. Anny je pseudorokokový, od F. Repčíka, rezbára zo Spišská Nová Ves. Krucifix je barokový z druhej polovice 18.stor., polychrómovaná drevorezba. Lampa s večným svetlom je baroková z konca 18.stor.
Batizovce
Obec v Popradskej kotline pod južným úpätím Vysokých Tatier pri Batizovskom potoku 2 km na SZ od Svitu, okres Poprad. Obec bola založená na zákupnom práve comes Batyz (Botiz), ktorý bol synom Marka z Markušoviec. Neskôr až do zrušenia poddanstva patrila Mariássyovcom. Napriek tomu, že sa obec spomína až v roku 1264, románsko - gotický kostol s novoodkrytým románskym portálom potvrdzuje, že v týchto časoch bola obec už rozvinutou lokalitou. Okrem ďalej opísaného kaštieľa sa v obci nachádza aj ďalší renesančný kaštieľ situovaný východnejšie, ktorý je zo 16.storočia a bol v neskorších obdobiach upravovaný a prestavovaný. Spomínaný kaštieľ je v barokovom slohu nachádzajúci sa v strede obce. Kaštieľ bol postavený v roku 1756 a opravovaný v 1956 - 1957. Ide o prízemnú stavbu. Má výrazne vystupujúci rizalit členený pilastrami s rímsovými hlavicami, pozdĺžnymi oknami s profilovanými šambránami a zvlnenými nadokennými rímsami. Veľký štít s volútami po stranách má na vrchole tympanón. Aj v štíte sú pilastre so štylizovanými hlavicami a v strede je malé kazulové okno (= v tvare omšového rúcha). Ostatné fasády majú pozdĺžne okná, ale architektonické prvky nahradili farebne riešené lizény a orámovanie okien. Vo dvore je otvorená loggia. Kaštieľ má manzardovú strechu.. V interiéri sú pruské klenby.
Beharovce
Nachádza sa v okrese Spišská Nová Ves, v Hornádskej kotline, 22 km na V od Levoče, v nadmorskej výške 459 metrov n.m. Paleolitická stanica z obdobia mousterienu - travertínová stanica. Roku 1297 sa uvádzajú ako obec pod menom Horná Žehra. Neskoršie meno súvisí asi s úlohou obyvateľov v organizácii spišského hradu, ku ktorému obec patrila od začiatku až do zrušenia poddanstva. Podľa urbára z roku 1583 v obci mali spišskopodhradskí hrnčiari baňu na hlinu.
Potočná radová dedina. Na cintoríne je kaplnka sv. Michala arch. pochádzajúca z roku 1823. Typ sieňový s polkruhovým uzáverom, kazetovým stropom a nadstavanou drevenou zvoničkou. Na priečelí je murovaný štít, fasády sú členené lizénami. Veža je zakončená zvonovou strieškou. Hlavný oltár je v historizujúcom slohu z roku 1899 od rezbára J. Fuhrmana. V oltárnej architektúre zakončenej architrávom s polkruhovým nadstavcom sú tri niky so sochami sv. Michala arch., Štefana Prvomučeníka a Jána event. Na priečelí je krucifix, ľudová drevorezba z prvej polovice 19.stor.
Betlanovce
Obec vo Vikartovskej priekope pri rieky Hornád, 13 km na SZ od SNV. Ako samostatná obec sa výslovne spomína v roku 1311, svoje pomenovanie dostala podľa Bethlena, 
ktorý žil okolo roku 1260. Obec patrila do tzv. Malej stolice spišských kopijníkov, ktorá tu sídlila a 1725 postavila župný hrad. Rodové sídlo známych podnikateľov Thurzovcov. V obci sa narodil krajinomaliar Jozef Majkut ( 1909 - 1963).
Renesančný kaštieľ sa nachádza v strede obce. Kaštieľ dal postaviť 1564 - 1568 Peter Feigel a Helena Bobstová - Bethlenfalvyová, čo dokazuje dvojica erbov na prvom poschodí pri vstupe na pavlač. Posledné opravy sú z 1955 - 1960, keď zrekonštruovali pavlač. Charakteristickým znakom tohto kaštieľa je, že na rozdiel od ostatných renesančných kaštieľov na Slovensku nie je opevnený. Približuje sa skôr víle - letnému sídlu. Je to dvojpodlažná bloková stavba s dvojtraktovou dispozíciou. Fasády členia na prízemí a na poschodí pozdĺžne okná s kamennými renesančnými osteniami a rímsami v suprafenestrách. Na úrovni prvého poschodia obieha drevená pavlač s parapetom. Pavlač bolo možné zrekonštruovať na základe odtlačkov konzol viditeľných v murive. Prvé poschodie ukončuje podstrešná rímsa a bohato členená ranorenesančná oblúčiková atika. Vstupná sieň má valenú klenbu so zložitým obrazcom lunet s hrebienkami. V ostatných miestnostiach sú renesančné a barokové klenby, ktoré nahradili v 18.storočia drevené stropy. Sú tu pôvodné renesančné portály.
Bijacovce
Bijacovce ležia v okrese Spišská Nová Ves, v Hornádskej kotline, 4 km na SV od Spišského Podhradia, pri horskej ceste, ktorá spája Hornádsku kotlinu s dolinou hornej Torysy. Je to starobylá obec, chotár obce bol osídlený v dobe bronzovej (hromadný nález bronzových predmetov). Obec sa písomne spomína v roku 1258 a po tatárskom vpáde patrila rôznym zemepánom. Obec trvalo patrila Spišskému hradu, neskôr jeho majiteľom. Napriek tomu, že obec je staršia, o čom svedčí románska rotunda, prvýkrát sa spomína roku 1258. Potom sa stala sídlom jednej z vetiev rodu Csákyovcov a v r. 1258 patrila spišským Sasom. Od 15.stor. bola poddanskou obcou Spišského hradu, od 18. stor. už natrvalo patrila Csákyovcom. V roku 1831 boli Bijacovce ohniskom východoslovenského sedliackeho povstania na Spiši.
V obci je katolícky, pôvodne románsky kostol z čias pred rokom 1260, v 15. stor. bol goticky prestavaný, v 19. a 20. stor. ďalej upravovaný. Nachádzajú sa v ňom nástenné maľby zo 14. stor., ktoré patria medzi najhodnotnejšie pamiatky gotiky na Slovensku. Zaujímavosťou obce je určite aj románska rotunda pri kostole z prvej polovice 13. stor., v 18. stor. zbarokizovaná. Boli v nej zistené fragmenty nástenných malieb.
V južnej časti obce, pri ceste sa nachádza neskorobarokový kaštieľ s parkom. 
Kaštieľ postavili Csákyovci v rokoch 1780 - 1785 po vyhorení Spišského hradu (1780). Posledné úpravy sú z roku 1955 - 1960. Je to rozmerný poschodový kaštieľ so stredným päťosovým a dvoma nárožnými trojosovými rizalitmi. Výtvarný dôraz sa sústreďuje na stredný rizalit, ktorý má v prízemí veľké, polkruhovo ukončené okná so zvlnenými rímsami v supraporte, na poschodí sú menšie oválne okienka lemované profilovanými šambránami. Rizalit ukončuje tympanón, v ktorom je erb a štuková ornamentika. Na ostatných fasádach sú pozdĺžne okná s pásovou šambránou. Nad rizalitmi sú manzardové, inde sedlové strechy. Ku kaštieľu patria pôvodné hospodárske budovy. V miestnostiach sa pruské a kláštorné klenby striedajú s rovnými stropmi.
Brutovce
Obec založili po r. 1260, prvýkrát sa spomína v r. 1319. Tunajší obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom. Z historických pamiatok sa uchoval rímsko-katolícky kostol v gotickom slohu z 1. polovice 14. stor., upravený v 18. a 20. stor. Sú v ňom pomerne zachovalé gotické plastiky zo 14. - 15. stor., ľudové drevorezby a zvon sú z roku 1524.
Buglovce
Ležia v okrese Spišská Nová Ves, 465 metrov n.m., v Hornádskej kotline, 14 km na VJV od Levoče. Dedinka sa vyvinula vnútri štyroch popluží zeme v chotári stredovekej obce Nádas, ktoré roku 1258 daroval kráľ Belo IV. bratom Gublinovi a Termanovi. Spomína sa aj roku 1280. V neskoršom feudalizme bola poddanskou roľníckou obcou viacerých zemepánov.
Ulicová zástavba je z druhej polovice 19. a začiatku 20.stor. Charakterizujú ju zrubové trojpriestorové domy, omazané a obielené, pod sedlovými strechami so štítom, kabrincom, hálkou a podlomenicou. Hospodárske budovy sú v uzavretom dvore. Pred domami pri predzáhradkách sú zrubové omazané a obielené sypance s voľne nasadenými sedlovými šindľovými strechami. Z prvej polovice 20.stor. sú murované trojpriestorové domy podpivničené s podstreším, využitým ako skladovací priestor. Sedlové strechy, krytina tvrdá, na fasádach znaky secesie. Po roku 1945 murované domy so štvorcovým pôdorysom i s manzardami pod stanovými strechami aj mimo intravilánu. Katolícky kostol bol postavený v roku 1928. Je to secesná stavba, inšpirovaná barokovými prácami, obdĺžniková s murovaným štítom, nadstavanou vežou, ktorá je zakončená ihlancom.
Bušovce
Chotár tejto starobylej poľnohospodárskej obce je známy osídlením už v paleolite. Potvrdzujú to archeologické nálezy z mladšej doby kamennej i bronzovej. Nachádza sa tu dnes už zničené, pravdepodobne opevnené sídlisko bádenskej kultúry. Obec je doložená listinou z r. 1345 pod názvom Bussundorff. Popri poľnohospodárstve sa obyvatelia zaoberali pláteníctvom, ročne vyprodukovali až 25 000 m jemného plátna. Nachádza sa tu rímsko-katolícky gotický kostol zo 14. stor., je dvojloďový, ohradený múrom, barokovo prestavaný v 17. storočí. Súčasťou mobiliáru spomínaného kostola sú aj neskorogotické polychrómované drevorezby, slohovo blízke dielam majstra Pavla z Levoče. Druhý kostol v tejto obci - evanjelický kostol z r. 1818 v neogotickom slohu - bol upravený koncom 19. stor. V obci je aj barokovo-klasicistická kúria z konca 18. stor. Architektonickou zvláštnosťou obce je potočná radová zástavba, murované domy so šindľovou strechou - táto zástavba z časti zachovaná.
Bystrany
Ležia v okrese Spišská Nová Ves, 410 metrov n.m., vo východnej časti Hornádskej kotliny, 23 km na V od SNV. Obec vznikla pravdepodobne v druhej polovici 12.stor. Prvýkrát sa spomína roku 1275. Do roku 1848 patrila k domíniu spišského hradu a jej posledným majiteľom boli Csákyovci. Za kapitalizmu sa asi pätina obyvateľstva živila príležitostnou nádenníckou prácou.
Radová zástavba po oboch stranách cesty. Kaštieľ je novoklasicistický, stavaný okolo roku 1860, menšie úpravy z konca 19. a zač. 20.stor. Dvojpodlažná budova s dvoma krídlami, kolmo na seba situovanými a predstavanou prízemnou vstupnou loggiou. Krídla majú trojosové pavilóny, spojené s otvorenými loggiami na prízemí i na poschodí. Katolícky kostol sv. Petra a Pavla apošt. je z rokov 1779 - 1784, klasicistický na staršom základe, s neskoršími menšími úpravami. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou trojpodlažnou vežou. Celý priestor je zaklenutý pruskou klenbou. Fasády sú členené lizénami a nárožia veže pilastrami. V interiéri je čiastočne zachovaná pôvodná výmaľba. Hlavný oltár je klasicistický z druhej polovice 18.stor. s ústredným obrazom sv. Petra a Pavla apošt. Dva bočné oltáre sv. Rodiny a sv. Jána Nepomuckého, riešené ako pendanty, luisézne, z druhej polovice 18.stor. Kazateľnica, krstiteľnica, organ a patronátne lavice grófov Csákyovcov luisézne, súčasné so stavbou. Socha Piety, polychrómovaná ľudová drevorezba z 18.stor. K vonkajšku kostola pribudované dve krypty: jedna je pseudogotická z druhej polovice 19.stor., v nej neskoroborokový oltár P. Márie z 18.stor., druhá v secesnom štýle z obdobia okolo roku 1915.
Obec v okrese Spišská Nová Ves, v Hornádskej kotline, 7 km na V od SNV, 460 metrov n.m. Obec vznikla po tatárskom vpáde. Prvý raz sa spomína v privilégiu z roku 1317 ako villa Dionisii. Vo vrcholnom feudalizme príslušenstvo spišského hradného domínia.
Roľnícka obec typu hromadnej dediny s nepravidelnou sieťou ulíc. Katolícky kostol sv. Márie Magdalény, ranogotický, postavený okolo roku 1270, klenba lode z polovice 15.stor., predsieň z 18.stor. Dvojlodie (nepravé) s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Obdĺžnikové presbytérium zaklenuté gotickou krížovou rebrovou klenbou, ktorá dosadá na konzoly s nábežníkmi. Rebrá hranolovej profilácie s okosením. Triumfálny oblúk dosadá na zväzok prípor zdvojenej oblej profilácie s bobuľovitými hlavicami. Loď s pôvodným rovným dreveným stropom, v polovici 15.stor. zaklenutá na stredný polygonálny pilier. Na jej južnej strane sa zachoval bohato profilovaný ranogotický ústupkový portál, pred ktorým je predsieň, zaklenutá v 18,st, valenou klenbou. Západnú vežu pre statické poruchy koncom 19.stor. zbúrali, z jej bočných múrov vznikla predsieň pred západným vchodom. Hlavný a dva bočné oltáre sú neogotické z 20.stor. Voľný obraz P. Márie je z prvej polovice 19.stor. Ukrižovaný v sakristii, polychrómovaná drevorezba z prvej polovice 19.stor. Bývalý gotický hlavný oltár sv. Márie Magdalény, krídlový, štvrťpolového typu, vo výklenkoch sošky sediacich svätíc Barbory, Kataríny, Doroty a Margity a z oltára pochádzajúca ústredná socha Márie Magdalény z roku 1430 (dnes v zbierkach Spišského múzea v Levoči).
Dlhé stráže
Okres Spišská Nová Ves, 613 metrov n.m., v južnej časti Levočského pohoria, 7 km na Z od Levoče. Obec sa spomína prvý krát v roku 1278 pod menom Bicere, ale bola založená najneskoršie na rozhraní 12. a 13.stor. v saskom privilégiu z roku 1317 sa uvádza ako curia patriaca Levoči. Potom patrila šľachtickej rodine Tárköiovcov a opäť Levoči.
Poľnohospodárska obec. Hromadná dedina. Domy z konca 19. a začiatku 20.stor. trojpriestorové, zrubové a kamenné, omazané a obielené, pod sedlovými strechami so štítom, podlomenicou a hálkou. Bývajú podpivničené a na fasádach nesú znaky doznievajúcej secesie. Dvory sú uzavreté drevenými bránami. Po roku 1945 trojpriestorové domy i domy so štvorcovým pôdorysom, so sedlovými a valbovými strechami pod tvrdou krytinou z 19.stor. Murované sypance, využívajúc terén, aj podpivničené, so sedlovými strechami a železnými vrátami.
Katolícky kostol sv. Juraja je klasicistický z obdobia okolo roku 1800. Sieňový priestor s polkruhovým uzáverom, zaklenutý konchou a pruskými klenbami. Nad vchodom je drevená empora. Na priečelí je murovaný trojuholníkový štít a nadstavaná vežička. Pred priečelím je predstavaná predsienka s pultovou strechou. Fasády sú hladké. Okolo kostola je vystavaný múr. Gotická socha P. Márie je z polovice 14.stor., drevorezba s novou polychrómiou. V predsienke je Ukrižovaný, baroková ľudová drevorezba z konca 18.stor. V sakristii je neskorobaroková skriňa z konca 18.stor.
Doľany
Okres Spišská Nová Ves, má časti Doľany a Roškovce, nadmorská výška 562 metrov n.m., na severnom okraji Hornádskej kotliny, 10 km na V od Levoče. Vznikli na území stredovekej obce Klčov. Comes Henning roku 1297 dal svoj podiel v obci šoltýsovi s tým, aby získal osadníkov. Názov Dolina sa vyskytuje roku 1349. V neskoršom feudalizme poddanská roľnícka dedinka patriaca rodine Teökeovcov. Roku 1786 pracovala v obci papiereň. Hromadná dedina. Na cintoríne sa nachádza kaplnka sv. Michala arch., neskorobaroková z konca 18.stor. obdĺžna stavba s polkruhovým uzáverom, s rovným stropom, s nadstavanou drevenou zvoničkou, zakončenou šindľovou baňou a s predstavanou predsieňou. Na priečelí je murovaný štít, fasády sú hladké. Božie muky na cintoríne, neskorobaroková stavbička z konca 18.stor., murovaná s okrúhlym pôdorysom, so stanovou strieškou.
Roškovce - malá dedinka, ktorá vznikla v chotári Klčova a bola v poddanskom vzťahu ku Spišskej Kapitule. Na cintoríne je kaplnka z prvej polovice 19.stor. Obdĺžniková stavba s polkruhovým uzáverom a rovným stropom. Na priečelí je murovaná štít, nadstavaná zvonička, zakončená baňou. Fasády sú hladké. Obraz Ukrižovania, barokový, z konca 18.stor., maľba na dreve. Svietniky z konca 19.stor. v sakristii Ukrižovaný, ľudová drevorezba z polovice 19.stor.
Domanovce
Obec leží v okrese Spišská Nová Ves, 437 metrov n.m., v Hornádskej kotline, 14 km na JV od Levoče. Prvýkrát sa spomína v listine kráľa Belu IV. roku 1258, je to však obec z rozhrania 12. a 13. stor. Až do zrušenia poddanstva patrila domíniu spišského hradu, obyvatelia robotovali na majeri v Žehre.
Skupinová cestná dedina, jadro tvorí vretenovitá zástavba, cez ktorú preteká potok. Domy štítmi orientované na os, predzáhradky. Zástavbu z prvej polovice 20.stor. charakterizujú murované trojpriestorové domy so sedlovou strechou s doskovým štítom. Krytina tvrdá. Hospodárske budovy radené za obytnou časťou vo dvore, uzavretom nízkou latkovou bránou. Väčšinou sú obielené na modro. Murovaný dom so sieňou pod sedlovou strechou s podlomenicou, kabrincom a hálkou z druhej polovice 19.stor. so zrubovou, omazanou a obielenou vyhňou pod valbovou strechou. Obe budovy pod šindľom. Po roku 1945 murované trojpriestorové domy s valbovými strechami, zachovávajú proporcie staršej zástavby. Majú tvrdé dvojfarebné omietky. Pred domami sú zrubové kryté studne na rumpál.
Katolícky kostol sv. Štefana Prvomučeníka - z pôvodného gotického kostola ostala dispozícia, obvodové múry a veža. V 18.stor. zbarokizovaný a roku 1956 renovovaný. Jednolodie s presbytériom s rovným uzáverom, obdĺžnou loďou a predstavanou vežou. Priestory zaklenuté českou plackou. Nad vstupom je murovaný chór, uprostred s konvexným parapetom. Fasády sú hladké s opornými piliermi. Veža je zakončená ihlancom. Kostol je obohnaný múrom. Pri oprave roku 1956 boli zvonku odkryté tri gotické okná a lomený portál. Hlavný oltár je z 19.stor., uprostred obraz sv. Štefana Prvomučeníka. Dva bočné oltáre (sv. Jozefa a Jána Nepomuckého), empírové z polovice 19.stor. organ klasicistický zo začiatku 19.stor. V sakristii je baroková skriňa z 18.stor. Ukrižovaný, neskorobaroková polychrómovaná ľudová drevorezba z konca 18.stor. Prenosná procesiová socha P. Márie levočskej je baroková, polychrómovaná ľudová drevorezba zo začiatku 18.stor. Monštrancia a kalich sú rokokové so 6 emailovými medailónmi od J. Szilassyho z roku 1773. Pacifikál empírový z prvej polovice 19.stor.
Dravce
Obec leží na južných svahoch Levočských vrchov v nadmorskej výške asi 650 metrov. Pôvodne patrila k služobníckym obciam Spišského hradu . V listinách sa spomína už v roku 1263 ako obec kráľovských chovateľov sokolov. Zachoval sa tu pôvodný ranogotický dvojloďový kostol z 13. stor. s nástennými maľbami z konca 13. a polovice 15. storočia. Ide o vzácnu, v západnom umení neobvyklú byzantskú schému nástenných malieb, ktorých autorom je pravdepodobne maliar zo stredného Talianska. Zobrazujú legendu o sv. Antonovi pustovníkovi, zvestovanie a ukrižovanie. V kostole možno nájsť aj pôvodný gotický oltár z 15. stor. Pri tunajšom kláštore antonitov (po r. 1282) vzniklo xenodochium - najstaršia nemocnica na Spiši, ku ktorej bol pripojený aj chudobinec a útulok pre pocestných.
Jednou z najzaujímavejších pamiatok je pôvodný kamenný gotický cestný most, ktorý je vzácnou technickou pamiatkou z obdobia 13. stor. Patrí k najstarších mostom na Slovensku.
Dúbrava
Okres Spišská Nová Ves, 468 metrov n.m., vo východnej časti Hornádskej kotliny, 25 km na JV od Levoče. Prvýkrát sa spomína roku 1293 ako susedná obec Harakoviec. Ďalšia zmienka o nej je z roku 1300. V neskoršom feudalizme príslušenstvo domínia spišského hradu. Hromadná cestná dedina. Katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa pôvodne gotický, z roku 1653 - 1654 obnovený a zaklenutý s ponechaním celej dispozície, veža opravená po škodách spôsobených hromom roku 1809, kostol obnovený po požiari roku 1838, veža obnovená roku 1926. Jednolodie s presbytériom s rovným uzáverom, s pristavanou sakristiou a s mohutnou predstavanou vežou. Priestory zaklenuté krížovými hrebienkovými klenbami. Fasády hladké, na západnej strane mohutný oporný pilier. Hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, neskororenesančný z roku 1671 s ústredným reliéfom Krstu Krista, doplnený tabernákulom so sochami dvoch cherubínov z polovice 18.stor. Dva bočné oltáre P. Márie sú neskororenesančné z roku 1672. Stĺpová oltárna architektúra s ušnicovou ornamentikou s reliéfmi (serafínmi), uprostred sochy P. Márie s Ježiškom, na nadstavci sochy sv. Vavrinca, Štefana Prvomučeníka, Štefana kráľa, sv. Mikuláša biskupa, z roku 1676. Na bočných oltároch sú dva obrazy maľované na plátne z roku 1770. Kazateľnica je neskororenesančná - manieristická z polovice 17s.t. s ušnicovou ornamentikou. Krstiteľnica je neskororenesančná, z polovice 17.stor., drevená z hroznovým ornamentom. Na západnej strane lode je drevený chór, vo výplniach sú obrazy znázorňujúce 10 apoštolov, neskororenesančný zo 17.stor. Stĺpová oltárna architektúra s ušnicovou ornamentikou a ovocnými girlandami, uprostred v nike vysoký reliéf Daniela v levovej jame (objednávateľom bol Daniel Szentmáriay, žehranský katolícky farár, čím je vysvetliteľný neobvyklý starozákonný motív), po stranách sochy sv. Mikuláša biskupa a Amróza, na nadstavci Kalvária so 4 figúrami, 2 svätci - jezuiti. Na oboch bočných oltároch antepindiá, barokové z roku 1770 (obrazy, maľby na plátne). Dve patronátne lavice, renesančné, z polovice 17.stor.(ornamenty maľované šablónou). Krucifix je renesančný z roku 1654, polychrómovaná drevorezba. Krucifix, polychrómovaná ľudová drevorezba z 19.stor. Socha sv. Floriána z polovice 19.stor. lavice renesančné z konca 17.stor. dvere renesančné s kovaním a rozetou uprostred, z polovice 17.stor. sväteničak baroková z polovice 18.stor. kalich barokový z roku 1768 s akantovou a rokajovou ornamentikou. Zvony z roku 1653 a 1654 od J. Wierda, prešovského zvonolejára.
Obec ležiaca v okrese Poprad, 539 metrov n.m., v Ľubovnianskej vrchovine v údolí rieky Poprad, 6 km na Z od starej Ľubovne. Prvý raz sa spomínajú roku 1311 (Fyrbaz) v súvislosti s cirkevným desiatkom. Roku 1408 patrili k Ľubovnianskemu hradu. Obyvatelia roľníci a pastieri.
Ulicová zástavba. Dominantu tvorí kostol. Starú zástavbu obce charakterizujú murované domy s priechodnou drevenou sieňou pri izbe na priečelí. Sú murované, dvojpriestorové so studenou sieňou ako tretím priestorom. Po roku 1945 sa dostavuje namiesto siene druhá izba. Strechy sú sedlové so štítom a podlomenicou, krytina šindľová. Za dedinou pri ceste je rad veľkých stodôl stĺpikovej konštrukcie so sedlovými strechami pod šindľom. Stodoly sú pristavané štítmi jedna k druhej a tvoria súvislý rad v dĺžke 4 - 5 budov. Kostol sv. Doroty je katolícky, neskororenesančná prestavba staršieho objektu z obdobia 1690 - 1700, s úpravami z prvej polovice 19.stor. a s novým vnútorným zariadením. Jednoloďový priestor s polygonálnym presbytériom, krytý krížovými hrebienkovými klenbami. Bočná kaplnka na južnej strane lode s barokovými krížovými klenbami. Fasáda na veži členená nárožnými lizénami. Zo starého zariadenia sa zachovala baroková plastika Krista na kríži z konca 17.stor.
Nachádza sa v okrese SNV, 372 metrov nad morom, v Slovenskom Rudohorí. Slovenská osada, v ktorej sa asi v polovici 12.stor. usadili nemeckí baníci. Meď spomínaná v hainburských colných predpisoch pochádzala najskôr z okolia Gelnice. V časoch kráľa Belu IV. bola už mestom s banskými, správnymi, súdnymi a hospodárskymi výsadami. Kráľovským privilégiom z roku 1275 sa určovali mýtne poplatky z mestského trhu. Vtedy tu jestvoval aj kráľovský hrad. Od roku 1288 pôsobili v meste dominikáni ako typicky mestskí rád. Rozkvet baníctva, podmienený aj banským právom, dokumentuje nepriamo okolnosť, že mnohé obce v okolí mesta osadili gelnickí mešťania. Prosperita baní trvala asi do polovice 16.stor. V 16.stor. mesto pokleslo do vrchnostenskej závislosti. Od roku 1527 až do roku 1637 s menšími prestávkami patrilo Thurzovcom, potom Csákyovcom, z ktorých právomoci sa vykúpilo až v roku 1838 a roku 1844 sa opätovne stalo slobodným kráľovským banským mestom. Nový rozkvet gelnického baníctva nastal v polovici 18.stor. a trval až do druhej polovice 19.stor. Gelnica sa znovu vyšvihla na prvé miesto medzi mestami na južnom Spiši. V polovici 19.stor. okrem baní, hút a hámrov pracovalo v meste a na okolí takmer 200 kováčov. Roku 1900 prevažná väčšina obyvateľov bola zamestnaná v baníctve priemyselných závodoch. Začiatkom buržoáznej ČSR došlo v meste k štrajkom robotníkov za zlepšenie sociálnych podmienok. Nedostačujúce správy o existencii tunajšieho hradu nedovoľujú presne určiť pôvod a vývin jeho pôdorysu. Ťažko určiť, či sa mestský pôdorys vyvinul z podhradia alebo k výstavbe hradu došlo počas vývoja mesta.
Zástavba priestoru pod hradom je nepravidelná a sleduje obopnutie hradu. Námestie má určitý pravidelný systém a vzniklo na ceste zo Spiša do Smolníka. Pravdepodobne v dôsledku rozvoja baníctva došlo k rozšíreniu osídlenia podhradia, pričom námestia sa stalo spojivom medzi pôvodným a vznikajúcim osídlením. Paralelne s hlavnou komunikačnou osou vznikla ulica s hospodárskymi stavbami vedúca k cintorínu, kde bol postavený farský kostol. Z tejto ulice sa vyvinula pri rozširovaní mesta ďalšia mestská komunikácia. Medzi ne sa postupne včleňovali priečne uličky. Mesto má všetky znaky rozrastajúceho sa pôdorysu. Obmedzené terénne možnosti vynútili rozvíjanie pôdorysu do údolia Hornádu. Z ďalších období pochádza komplex zástavby v priestore kalvínskeho kostola. Zástavba je prevažne prízemná, len v priestore námestia je poschodová. Systém zástavby, okrem priestoru námestia a pozdĺž komunikačných ťahov má ešte charakter pôvodne individuálneho osídlenia.
Zrúcaniny hradu a jeho lokalita nad mestom. Zvyšky spustošeného gotického hradu (rok 1527), ktorý bol založený v 13.stor.
Radnica na námestí vznikla z pôvodného renesančného jadra pričlenením ďalších budov. Jednotne upravená fasáda v tereziánskom baroku. Nad portálovým rizalitom je mohutná barokovo upravená veža. K fasáde z druhej polovice 18.stor. sú prispôsobené pričlenené budovy, upravené v 19. a 20.stor.
Katolícky kostol Nanebevzatia P. Márie je gotický. So stavbou sa začalo v druhej tretine 14.stor. na mieste staršej stavby, ktorej zvyšok predstavuje južný prístavok, prestavaný v dvoch etapách v prvej polovici 15.stor., upravovaný roku 1769 a v druhej polovici 19.stor. Pseudobazilikálny halový kostol s hlbokým polygonálnym presbytériom a obnovenou vežou. Z pôvodných gotických krížových klenieb sa zachovali klenby v bočných lodiach a v presbytériu z čias pred rokom 1450. Nad strednou loďou je gotizujúca baroková klenba z roku 1769. Pri víťaznom oblúku na severnej strane je gotické kamenné pastofórium vysokého vežovitého tvaru, s figurálnou ozdobou, z prvej polovice 15.stor. Mreže pastofória sú z 15.stor. Na južnej strane presbytéria sú gotické kamenné sedílie zo začiatku 15.stor. Gotický náhrobok Gertrúdy Molnerovej z roku 1494. Renesančný náhrobok zo 17.stor. Bronzová krstiteľnica z poslednej tretiny 14.stor. (predtým datovaná do 16.stor.). Klasicistické lavice pochádzajú z druhej polovice 18.stor. Obojstranne maľovaný barokový obraz z 18.stor. Monštrancia s emailovými obrázkami z roku 1764 od J. Szilassyho. Obradová skriňa v sakristii, luisézna z polovice 18.stor.
Evanjelický kostol augsburského vyznania je klasicistický z roku 1787, typu tolerančných chrámov na pôdoryse gréckeho kríža. Architektúra oltára, kazateľnice a organu je súčasná so stavbou. Na oltári je obraz Krista a Samaritánky, olejomaľba od K. Jakobeyho z roku 1887. V parapete tzv. baníckeho chóru je podlhovastý výklenok so sochárskou skupinou scény z dolovania a dvoma flakovanými postavami baníkov. Nad tým je nápis Roberti Häuerschaft. Na fasáde nad vstupným portálom je nápisová tabuľa vzťahujúca sa na stavbu kostola. Pri katolíckom kostole stoja kaplnky masívneho klasicistického tvaru z konca 18. a začiatku 19.stor.
Horný drevený most, krytý, z roku 1831, prestavaný roku 1881. Ide pravdepodobne o najstarší, dnes už nejestvujúci drevený most na Slovensku s rozpätím L = 36,20 m. Opory boli zosilnené pomocnými drevenými piliermi. Pôvodné rozpätie je skrátené vložením medziľahkého dreveného piliera, čím konštrukcia stratila svoju pôvodnú funkciu. Dolný most o rozpätí 25 m má zaujímavú konštrukciu operadiel. Zastrešenie po oprave bolo opatrené plechom s tromi poľami.
Granč - Petrovce
Nachádzajú sa v okrese Spišská Nová Ves, v nadmorskej výške 450 metrov n.m., vo východnej časti Hornádskej kotliny, 21 km na JV od Levoče. Vznikli spojením dvoch samostatných obcí. Obidve sa vyvinuli na starom žehranskom chotári. Petrovce sa uvádzajú roku 1292 a 1293, Granč roku 1344. Koncom 19. storočia zakúpili v obci panské majetky gorali zo Ždiaru. Obidve osady boli poddanskými obcami viacerých rodín.
Je to potočná radová dedina. Nachádza sa tu neskorobarokový kaštieľ z konca 18.stor. Je to dvojpodlažná budova obdĺžneho pôdorysu so stredným rizalitom a manzardovou strechou. Fasády sú členené pilastrami a rustikou. V miestnostiach sú valené a pruské klenby, na poschodí sú rovné stropy. V záhrade je letný pavilón s pavlačou a drevenou nadstavbou z konca 19.stor.
Katolícky kostol sv. Martina biskupa je renesančný z roku 1626, v roku 1779 - 1815 bol zatvorený pre veľké statické poruchy, opravený až v roku 1815. Je jednoloďový s polkruhovým uzáverom presbytéria, zaklenutého valenou klenbou s lunetami, loď a sakristia majú rovný strop. Južná predsieň je zaklenutá pruskou klenbou západná predstavaná veža má štítkovú atiku. Sedlová strecha je so sanktusníkom. Okolo kostola sa nachádza cintorín, ktorý je obohnaný múrom. Hlavný oltár je pseudogotický, uprostred sa nachádza socha sv. Martina biskupa, po stranách sú sochy Ježiša a P. Márie z roku 1909. Bočný oltár sv. Martina biskupa je renesančný z roku 1635. Uprostred stĺpovej architektúry s ornamentikou (tzv. bešlagwerk) s ovocnými girlandami a serafínskymi hlavičkami, je obraz poslednej večere a štyri polia s obrazmi štyroch evanjelistov. Na nadstavci je obraz Kalvárie, na predele obraz sv. Martina biskupa a Alžbety vdovy. Oltár sv. Martina slúžil do roku 1909 ako hlavný oltár. Na predele s nápisom sú tri samostatné výklenky, v prostrednom sa nachádza socha P. Márie s Ježiškom, po stranách socha sv. Petra apošt. V treťom chýba socha sv. Pavla. V nadstavci vo výklenku je socha Salvatora, zakončenie nadstavca tvoril chýbajúci obraz sv. Martina, Betlehem a socha Resurrexit od Š. Baču, súčasného rezbára. Cínový tanier pochádza z roku 1669. Zvony sú zo 17.stor. v sakristii je reliéf sv. Rozálie, barokový z konca 18.stor., drevorezba. Na cintoríne okolo kostola je náhrobný kameň z roku 1755.
Eneolitické sídlisko a pohrebisko s kanelovanou keramikou. Sídlisko z doby laténskej, z doby rímskej s púchovskou kultúrou a slovanské sídlisko z 11. až 12.stor. Prvá písomná spáva je z roku 1307. V tých časoch pravdepodobne boli ešte iba "zemou" a nie samostatnou osadou. Ako samostatná osada sa spomínajú roku 1371. Prevažne roľnícka dedinka.
Skupinová zástavba niekoľkých domov. Kúria pôvodne renesančná, postavená v prvej polovici 17.stor., neskoršie úpravy boli v 18. a 19.stor. Je to prízemná budova s pôdorysom tvaru L. Nachádza sa tu kamenný renesančný portál s tordovanými pilastrami a rozoklaným štítom, v nadpraží s kamenným erbom. Z oboch strán portálu sú sekundárne zamurované reliéfy ovocných girlánd a levích hláv.
Haligovce
Nachádzajú sa v okrese Poprad, 530 metrov n.m., v Spišskej Magure, 12,5 km na VJV od Spišskej Starej Vsi. Neolitické sídlisko s bukovohorskou keramikou. Aksamitka, jaskyňa s osídlením v paleolite a stredovekým. Prvýkrát sa spomínajú roku 1338 a vznikli na území, ktoré roku 1260 dostali Görgeyovci. V neskoršom feudalizme patrili rodine Palocsayovcov. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, pastierstvom, drevorubačstvom a tkaním plátna. Medzi Haligovcami a susednou obcou Lehnice je jaskyňa, ktorú obyvatelia nazývajú Mliečnou dierou. Poliaci ju však nazývajú podľa bratríckeho vodcu Petra Aksamita Aksamitkou. Na kopci nad jaskyňou sú stopy po niekdajšom opevnení. V blízkosti na južnej strane tzv. Hrubej skaly je druhá jaskyňa, zvaná zbojnícka.
Voľná reťazová kolonizačná dedina v údolí pri potoku a ceste. Každý dvorec vytvára samostatný uzavretý celok. Domy sú zrubové trojpriestorové so vstupným studeným pitvorom, izbou a komorou. Škárovanie zrubov je modré, strechy sedlové s vysokou podlomenicou, krytina šindľová. Hospodárske budovy v uzavretom dvore sú tiež zrubové po šindľom. Murovaná výstavba začína najmä po roku 1945.
Katolícky kostol Navštívenia P. Márie bol postavený v roku 1896 v neorománskom slohu. Jednoloďovú stavbu s oblým uzáverom presbytéria a do priečelia situovanou vežou zvonku členia oporné piliere, v interiéri má rovný strop. Vnútorné zariadenie je z čias stavby kostola. Krstiteľnica s nástenným reliéfom Krstu Krista a so zavesenou nádobou na stene je z druhej polovice 18.stor.
Harakovce
Ležia v okrese Spišská Nová Ves, 503 metrov n.m., vo východnom okraji Hornádskej kotliny, 23 km na V až VJV od Levoče. Prvé zmienky o obci sú v listine Štefana V. z roku 1270 a v listine Ladislava IV. Z roku 1272. Obec založili na jednej časti starého žehranského chotára a dostala meno podľa svojho zakladateľa. Roku 1350 sa spomínajú pod starším názvom ako Rudno, a to podľa náleziska železnej rudy, ktorá sa dolovala až do prvej svetovej vojny. V neskoršom feudalizme obec patrila viacerým zemepánom, časť aj domíniu Spišský hrad.
Ulicová zástavba. Katolícky kostol sv. Michala arch., pôvodne ranogotický z druhej polovice 13.stor., prestavaný v roku 1662 a 1693, roku 1760 vyhorel, roku 1791 obnovený, v 20.stor. upravovaný. Jednolodie s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium zaklenuté krížovou hrebienkovou klenbou. Loď má rovný strop. Z gotického obdobia je zachovaná dispozícia, v presbytériu konzoly pôvodnej krížovej klenby s rebrami, výklenkové pastofórium a južný hlavný portál s gotickým profilovaným ostením. Pred portálom je predstavaná predsieň, zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou. Fasády sú hladké s opornými piliermi, veža zakončená štítkovou atikou. Okolo kostola je múr. Hlavný oltár je barokový zo začiatku 18.stor., stĺpová oltárna architektúra, zakončená tympanónom, uprostred socha P. Márie, po stranách sochy sv. Mikuláša biskupa, Jána Nepomuckého a 6 anjelov. V nadstavci je socha sv. Michala arch., renesančná zo 17.stor. Antepandium tvorí obraz sv. Mikuláša biskupa, barokový z roku 1720. Barokové tabernákulum je z 18.stor. Kazateľnica, rokoková ľudová drevorezba z druhej polovice 18.stor., na polygonálnom parapete sú rastlinné ornamenty. Lavice sú neskororenesančné, zo 17.stor. Krucifix, polychrómovaná drevorezba z 18.stor. kalich z roku 1898, pod vežou je náhrobná mramorová doska z roku 1679. Krížový oltár sv. Barbory, neskorogotický zo začiatku 16.stor. V oltárnej skrini je socha svätice, na pohyblivých krídlach z vnútornej strany obraz sv. Barbory a sv. Margity (dnes v kostole sv. Jakuba v Levoči). Kaplnka pod Braniskom zo začiatku 20.stor., menšia murovaná stavba, polkruhovo zakončená, zaklenutá pruskou klenbou. V kaplnke je socha P. Márie zo začiatku 19.stor.. ľudová drevorezba.
Harichovce
V okrese Spišská Nová Ves, 450 metrov n.m., približne v strede Hornádskej kotliny, 4 km na SV od SNV. Obec vznikla pred tatárskym vpádom. Roku 1268 bola už farnosťou a spomína sa ako villa Baldmar. Uvádza sa aj roku 1298. Za vrcholného feudalizmu príslušenstvo spišského hradného panstva. Za kapitalizmu žilo v obci pomerne veľa murárov. Obec tvoria dve súbežné cesty s radovou zástavbou, spojené návsou pri kostole.
Katolícky kostol P. Márie, pôvodne gotický, barokovo prestavaný okolo roku 1760, keď zmenili jeho východnú orientáciu a odstránili časť pôvodného obvodového muriva, ktorého kamene ležia dnes na brehoch potoka. Jednolodie s polkruhovo zakončeným presbytériom a s predstavanou trojpodlažnou vežou. Celý priestor je zaklenutý pruskou klenbou. Na pravej strane podvežia je zamurovaný ranogotický portál. Na pravom klenbovom poli je nástenná maľba od J. Hanulu. Barokovo - klasicistická fasáda s nárožnými pilastrami a terčíkovou korunnou rímsou na predstavanej veži, zastrešenej neskorobarokovou laternovou baňou. Oltáre a kazateľnica sú pseudogotické z 20.stor. Krstiteľnica je drevená z polovice 19.stor. voľné neskorobarokové obrazy: Immaculata a Obrátenie sv. Pavla apošt.
Havka
Obec leží v okrese Poprad, v nadmorskej výške 633 metrov n.m., v Spišskej Magure, 7 km na JV od SSV. Dedinku jestvujúcu už v 14.stor. (1337) novokolonizovali nemeckí osadníci za vlády Jozefa II. Obyvatelia roľníci a drevorubači.
Hromadná dedina. Katolícka kaplnka Kermelskej P. Márie, pôvodne klasicistická, z prvej polovice 19.stor., rozšírená predĺžením lode koncom 19.stor. Jednoloďová stavba s polkruhovým, konchou klenutým presbytériom a segmentovou klenbou v lodi. Kazateľnica klasicistická s prvkami retardovaného baroka a so sochami evanjelistov na parapete z 18.stor.
Helcmanovce
Okres Spišská Nová Ves, 425 metrov n.m., vo východnej časti Slovenského Rudohoria, 8,5 km na JZ od Gelnice. Údajne ich založil na gelnickom chotári roku 1326 šoltýs Kuncmann zo Slavkova. Roku 1338 sa spomínali aj pod menom Švedliar. V neskoršom feudalizme boli poddanskou obcou Thurzovcov a potom rodiny Csákyovcov. V 19.stor. prevažná väčšina obyvateľov pracovala v baniach na železo.
Hromadná cestná dedina. Klasicistický kaštieľ z polovice 19.stor., čiastočne prestavaný v prvej polovici 20.stor. Ide o dvojpodlažnú budovu s predstavaným balkónom na pilieroch a s dodatočnou balustrovou atikou. Pravoslávny kostol sv. Michala arch. bol pôvodne katolícky zo zač. 16.stor., rozšírený a upravený v druhej polovici 18.stor. a po požiari roku 1910. Hlavný oltár je z roku 1895 a od rezbára J. Fuhrmanna. Vnútorné zariadenie z čias okolo roku 1911. Výmaľba kostola je z roku 1911 od R. Orosza. Pomník v strede obce padlým v prvej a druhej svetovej vojne. Jeho architektúru dopĺňa reliéf klesajúceho vojaka so samopalom, vytesaný do pieskovca. Autor J. Vávra (1962).
Henclová
Predtým Henzlová, sa nachádza v okrese Spišská Nová Ves. Časti obce sú Henclová a Tichá voda, v nadmorskej výške 635 metrov n.m., v Spišskom Rudohorí, 31 km na J od SNV, vznikla podobne ako ostatné banícke osady tohoto kraja niekedy v 14.stor. Je to potočná radová dedina. Zrubové dvoj a trojpriestorové domy so sedlovou štítovou šindľovou strechou s podlomenicou a kabrincom. Výstavba väčšinou z 19.stor.
Katolícky kostol postavený v rokoch 1890 - 1891, rozšírený sakristiou roku 1940. Jednoloďová stavba so segmentovaným uzáverom, zaklenutá pruskou klenbou. Výmaľba pseudobaroková od Š. Berecza z roku 1949. Fasády členené lizénovým rámovaním. Pomník pred základnou školou padlým a popraveným účastníkom SNP. Vybudovaný z travertínových kvádrov do tvaru pylóna v roku 1959.
Hnilčík
Nachádza sa v okrese SNV, v nadmorskej výške 702 metrov n.m., v Spišskom Rudohorí, 16 km na J od SNV. Obec pozostáva z troch častí a to Bindt, Hnilčík a Roztoky. Banícka obec, ktorej počiatky zasahujú do 13. a 14.stor. V časoch banskej konjunktúry sa sem nasťahovalo veľa baníkov z Liptova a horného Spiša, ba j z Oravy. Aj za kapitalizmu väčšina obyvateľov boli drevorubači a baníci. Voľná reťazová zástavba v údoliach pri potoku a pri ceste. Typ radovej obce.
Katolícky kostol sv. Kríža bol postavený v rokoch 1882 až 1885 v pseudorománskom slohu podľa projektu inž. J. Kepplera zo SNV. Jednolodie s polygonálnym uzáverom a predstavanou dvojpodlažnou vežou. Presbytérium je zaklenuté konchou, loď pruskou klenbou. Fasády sú celkom hladké. Hlavný oltár je pseudorománskeho slohu a pochádza z roku 1926. Bočné oltáre (Lurdskej P. Márie, sv. Klimenta pápeža, patróna baníkov), kazateľnica, krstiteľnica a organ sú v pseudorománskom a pseudogotickom slohu z konca 19.stor. voľný obraz Kalvárie z bývalého hlavného oltára od A. Springera z roku 1885. Zvon z roku 1767 (prenesený z Markušoviec).
Pri ceste do Hnilčíka stojí kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá bola postavená v klasicistickom slohu v 19.stor.. je obdĺžnikového pôdorysu, zaklenutá valenou klenbou. Na murovanej menze stojí menšia socha svätca.
Hnilec
Leží v okrese SNV, 772 m nad morom, v spišskej časti Slovenského Rudohoria, v údolí rieky Hnilec, 27 km na JJZ od SNV. Podľa listiny z roku 1290 ju založili Batyz, Mikuláš a šoltýs Pecold na nemeckom práve s dvadsaťročnou lehotou. Banská osada. Za feudalizmu patrila rodine Mariássyovcov. V 14. a 15.stor. vyvážali z Hnilca striebornú rudu do Varšavy.
Voľná reťazová zástavba pri hradskej. Domy zrubové, trojpriestorové podmurované, majú sedlové strechy so štítom, kabrincom a hálkou. Vyskytujú sa aj murované domy so vstupnou sieňou. Malé hospodárske budovy vo dvoroch. Staršia zástavba z druhej polovice 19.stor. a začiatku 20.stor. nadväzuje na zrubovú architektúru Horehronia a Gemera a na murované domy so sieňou zo Spiša. Po roku 1945 sa budujú domy so štvorcovým pôdorysom a tvaru L.
Barokový kaštieľ bol postavený v druhej polovici 18.stor., prestavaný a upravený v 20.stor. Viacpodlažná obdĺžniková budova s dvojosovým, nesúmerným rizalitom. Miestnosti na prvom podlaží sú zaklenuté pruskou klenbou s pásmi.
Katolícky kostol P. Márie bol postavený v rokoch 1894 - 1897 v pseudogotickom slohu. Jednolodie s polygonálnym uzáverom, sakristia s rovným stropom, predstavaná trojpodlažná veža. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou, loď pseudogotická krížovou rebrovou klenbou. Vnútorné zariadenie pochádza z rovnakého obdobia ako stavba kostola.
Holumnica
Typická poľnohospodárska obec, ktorá vznikla okolo r.1293. Za obcou sú zrúcaniny zámku, postaveného v goticko-renesančnom slohu okolo r. 1500. V obci sa zachoval renesančný kaštieľ zo 17. stor., neskôr bol upravený a prestavaný. Je to dvojpodlažná bloková stavba (údajne bol kaštieľ spojený s hradom podzemnou chodbou). Obyvateľom slúži pôvodný rímsko-katolícky kostol v gotickom slohu, v 19.stor prestavaný a zmodernizovaný a evanjelický kostol v barokovo-klasicistickom slohu z r. 1797. Do roku 1874 bol pri obci 17 metrov dlhý drevený krytý most cez rieku Poprad.
Hozelec
Predtým Hozelec, okres Poprad, 695 metrov n.m., v južnej časti Popradskej kotliny, 5 km na JV od Popradu. Prvá zmienka o obci je z roku 1280, ale je staršia, keďže patrila k tzv. kopijníckym obciam. Jej časť až do roku 1848 patrila rodine Marriássyovcov. Do 19.stor. sa obyvatelia popri poľnohospodárstve venovali aj tkaniu jemnejšieho plátna.
Hromadná cestná dedina v začiatočnom vývoji. Nachádza sa tu klasicistická kúria z prvej polovice 19.stor. upravená a prestavaná v 20.stor. Jednopodlažná budova pôdorysu s prístavbou hospodárskych budov do tvaru L. Hlavná deväťosová fasáda má v strede rizalit, okná majú empírovú úpravu. Nádvorná fasáda a interiér upravené v 20.stor. Stropy sú rovné, len niekoľko zachovaných kláštorných klenieb. Z gotického kostola, zbúraného roku 1804, preniesli neskorogotický oltár sv. Stanislava biskupa z čias okolo roku 1500 so kostola v Gánovciach spolu so sochou Madony, ktorá sa neskoršie dostala do zbierok Východoslovenského múzea v Košiciach.
Hrabušice
Predtým obec nazývaná Hrabošice, v okrese Spišská Nová Ves, v západnej časti Hornádskej kotliny, 14 km na ZSZ od Spišskej Novej Vsi, sídlisko z konca laténskej doby a z doby rímskej (púchovská kultúra). V chotári obce leží zaniknutá stredoveká osada. Prvá zmienka o obci je v metačnej listine z roku 1260. Roku 1493 Štefan Zápoľský vymohol pre obec trhové právo. Roku 1638 mali právo vydržiavať do roku 4 jarmoky a mali aj svoj pivovar. Roku 1662 a 1665 obec úplne vyhorela, podobne aj roku 1676, keď ju vypálili kuruci. Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zamestnávali aj baníctvom a piliarstvom. Ešte roku 1838 boli v obci tri hámre. Hámor v údolí Veľkej Bielej Vody pracoval do konca 19.stor. Štrajkami roku 1920 a 1922 sa drevorobotníci postavili proti znižovaniu miezd. V chotári Hrabušíc, na tzv. Zelenej hore, sú zvyšky po niekdajšom hrade, zvanom Marcelov hrad. Keďže patril súkromníkovi, kráľ Belo IV. ho chcel dať zbúrať. Nakoniec ho daroval spišskej kapitule. Neskoršie bol majetkom štiavnického cisterciánskeho kláštora.
Obec má veľkú trojuholníkovú náves uprostred s románskym kostolom, je to dôkaz, že sídlisko bolo pôvodne plánované ako mestečko. Na návsi sekundárne stavali ďalšie objekty, čím sa jej rozloha zmenšila. Obec leží na oboch stranách potoka. Zrúcanina stredovekého hradu na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Hrad postavený v prvej polovici 13.stor., začiatkom 15.stor. bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15.stor. husitský tábor. Po odchode bratríkov Levočania v druhej polovici 15.stor. hradby rozváľali. Zo stavieb zostali len značne deštruované základy a zvyšky hr